Ružový park

História Ružového parku je úzko spätá s „Emmerovou“ vilou (neskôr pioniersky dom a ešte donedávna centrum voľného času Kalokagatia). Vlastníkom vily a priľahlej záhrady bol právnik Kornel Emmer. Spísal závet, že odkáže vilu so záhradou mestu Trnava a Trnavčanom na kultúrne účely. Podmienkou bolo, aby jedna z trnavských ulíc niesla jeho meno. A tak sa Emmerovou volala ulica od evanjelického kostola smerom k nemocnici.

Po smrti Kornela Emmera aj jeho manželky a po úpravách v roku 1947 fungoval Emmerov dom ako Domov odpočinku – teda starobinec. V roku 1952 vysťahovali starcov z Emmerovej vily do Kopplovho kaštieľa a budovu pripravili do užívania pionierom, ktorým začala slúžiť v roku 1953. Časť záhrady odčlenili a v roku 1957 sprístupnili ako verejný mestský park. Neskôr tam vysadili ruže, ktoré dali parku názov Ružový. Vila slúžila dlhé roky deťom – na voľnočasové aktivity. Mesto Trnava teda splnilo želanie Emmerovcov v testamente – aby vila slúžila Trnavčanom na kultúrne účely.

O vznik a výstavbu Ružového parku sa zaslúžil pán Kornel Mahr (1889-1983) ochranár prírody a ovocinár-

Ružový park začal postupne chátrať Mesto snažilo oživiť ho iným druhom kvetín.

V roku 1974 pribudlo do Ružového parku ihrisko dráhového golfu.

Až sa dostal do súčasného stavu.

Mesto Trnava už v roku 2016 realizovalo projekt obnovy Ružového parku.

Myšlienka dobrá, ale ako to býva v Trnave, realizácia diskutabilná a starostlivosť o hotové realizácie minimálna.

Odvtedy ubehlo 5 rokov. Mesto má údajne stavebné povolenie a zobral osi úver 9 mil. € aj na obnovu ružového parku. Podľa stránky partnerskadohoda.gov.sk ,má stáť obnova Ružového parku 2.8 mil. €.

A však nad celou obnovou Ružového parku sa vznáša pár otáznikov:

Je potrebné vyrúbať toľko stromov?

Podľa TASR je na likvidáciu v Ružovom parku určených 154 drevín a 600 m² krovia. Do zoznamu výrubu sa dostalo okrem iného 26 brestovcov, 11 smrekov obyčajných, osem sliviek, šesť borovíc horských, šesť soforí japonských i všetkých 236 m² ruže šípovej, po ktorej má park pomenovanie. Nahradené by mali byť podľa projektu 53 stromami, 1182 krami, deviatimi popínavými rastlinami, 762 ružami, 9126 trvalkami a 34.555 cibuľovín.

Nebolo možné do architektonického plánu zapracovať viac súčasných stromov?

Po výrube toľkých stromov tam nebude žiadny tieň.

Kam smeruje Emmerova vila (bývalá budova Kalokagatie)? Podľa článku z Trnavského hlasu by sa z toho mal stať zariadenie na prípadné ubytovanie bezdomovcov počas pandémie. Dúfajme, že po čase neprejde do súkromných rúk. Právnik K. Emmer ju daroval spolu so záhradou Trnave, aby vila slúžila Trnavčanom na kultúrne účely. Čo mohlo byť krajšia ako zariadenie pre deti a mládež umiestnené hneď vedľa zrekonštruovaného Ružového parku. Ideálne spojenie.

Namiesto toho tam umiestnime ľudí bez domova. Akým spôsobom sa zamedzí aby sa z parku nestala luxusná noclaháreň pre neprispôsobivé osoby? Tak ako to je na vedľajšom námestí SNP.

A nakoniec je zaujímavé aj prepojenie Ružového parku s plánovanou výstavbou polyfunkčného domu na Rázusovej!

Zdroj: