Home » Blog » Prednádražie – pre mladých „PRENGO“

Prednádražie – pre mladých „PRENGO“

Pre mnohých z nás, vrátane mňa, je Prednádražie spojené s krásnymi spomienkami na detstvo a mladosť . Na kamarátov, prvé lásky, prvú cigaretu (z ktorej mi bolo strašne zle). Na Prednádražie sme sa presťahovali v úplných začiatkoch. Hneď ako ho postavili, v roku 1970. Mal som vtedy 6 rokov.

Prednádražie začali stavať okolo roku 1963 a prvú časť, Prednádražie I. dostavali v roku 1970. Hneď nato rozbehli Prednádražie II., s ktorým finišovali v roku 1977.

prednabrezie rok 2000
polia za skolou na Bottovej ulici 1961
vystavba prednabrezia 1 1968
buduca Lomosovova ulica
prednabrezie1
Na sídlisku vznikala postupne aj infraštruktúra: jasle, škôlky a školy. Základná škola na Prednádraží I. (dnes na Ulici Kornela Mahra) začala vyučovať v r. 1970, základná škola na Prednádraží II. (dnes na Mozartovej ulici) v r. 1977. Na Lomonosovovej ulici otvorili Osobitnú školu internátnu na vzdelávanie sa v jednoduchých remeslách a v susedstve začala v roku 1979 pôsobiť aj Stredná odborná škola stavebná s odbormi pozemné stavby a geodézia. Obchod a služby boli sústredené v stredisku Blok K na Prednádraží I., kde bola samoobsluha, bufet, reštaurácia (Olympia), pošta, oddelenie knižnice, iné drobné prevádzky a na poschodí fungovala výstavná a prednášková sieň. Prednášková sála bola vlastne „koncertná miestnosť“  s pódiom. Mesto ju dávala bezplatne k dispozícii na rôzne krúžky napr.  folkloristi. My sme tam  mali svoje vlastné divadlo „Impulz“. Hrávali sme pre deti a bolo vždy plno.
nakupne stredisko prednadrazie I
divadlo Impulz prednadrazie I
prednabrezie 1 stanicni park

Na Prednádraží II. zabezpečovalo o čosi neskôr podobné služby stredisko Cassale, postavené bolo aj nové zdravotné stredisko, na Botanickej ulici a pri staničnom parku fungovali samoobsluhy (Zdroj).

S Prednádražím bol úzko spätý aj staničný park, ktorý oddeľuje stanicu od sídliska. V čase mojej mladosti to bola veľmi nebezpečná lokalita, známa po celej ČSSR. Bola to taká malá džungľa. V tej dobe boli ešte dostupné protiletecké kryty pod parkom, ktoré nám slúžili na úžasné hry. Teraz sú vchody do krytov zasypané. Už ako starší sme sa stretávali na „Bidle“. Legendárne Bidlo si málo kto pamätá. Bol to fenomén našej generácie. Staničný park bol oddelený od železnice latkovým plotom. Na plote boli vytrhané latky a ostali len vodorovné brvná (bidlo) na ktorých sme sedávali. Pri plote rástol úžasný strom, ktorý sme volali Vrana. Jeho konáre rástli tak ideálne, že sme si na ne mohli posadať. Niekedy sa nás tam zišlo aj 30 ľudí. Niektorí sedeli na Bidle, niektorí na Vrane a niektorí len tak postávali. Hralo sa na gitare, popíjalo, rodili sa prvé lásky, plánovalo sa kam vyrazíme. Atmosféru tých časov úplne detailne zobrazuje pesnička od skupiny Elán – Ulica je krásny dom.

vystavba prednabrezia II
casale prednabrezie II 1990
V bloku K bola dole samoobsluha – Zdroj. Pri príchode sme si položili tašky s vecami na také nízke plechové regále, zobrali košík a išli nakupovať. Nikdy sa nám nič nestratilo. Podarilo sa mi nájsť krásne fotografie z tejto konkrétnej samoobsluhy. (príloha) Keď si ich  pozerám, tak sa mi živo  zobrazujú spomienky na jahodové, jablkové a marhuľové drene, ktoré sme si tam chodili nakupovať, na mlieko v sklenených fľašiach, na žuvačky Pedro a Sevak, na cukríky Trnavské furé.
evaPred našim domom (C1)  bola a je tam stále socha ženy. Volá sa EVA. Nepoznám inú ženu, ktorá by bola viac krát vyšibaná  ako je EVA. Neviem ako je to teraz, ale na Veľkú noc  (šibačku) sa chodilo koledovať a šibať dievčatá.  Koledníkov samozrejme ponúkali aj nejaký štamprlíkom. Každý takto posmelený a potácajúci koledník, ktorý išiel okolo sochy ju nezabudol kvalitne  vyšibať a často krát aj dobre pooblievať voňavkou.

Nesmiem zabudnúť ani na  „prašáky“. Pred každým domom bol minimálne jeden. Okrem prášenia kobercov slúžil na tisíc iných vecí. Bol centrom života detí. Slúžil ako brána pri futbale, ako sieťka pri volejbale, ako preliezky. Večer sa na ňom sedávalo, hralo na gitare. Prašák bol dôležitou súčasťou života mladých v tej dobe.

Ešte jeden obrázok  sa mi objavuje pri slove Prednádražie. Červená gumená lopta s bielymi bodkami s ktorou sme hrávali futbal od rána do včera. Tú mali všetci. A keď ma ňou trafili, tak to štípalo!!! Pred každým panelákom na trávniku  bolo provizórne ihrisko . Ako bránky slúžili  len tak hodené tričká. Ak sa lopta praskla, išli sme vypýtať od rodičov 20 korún československých , kúpiť loptu do hračkárstva a pokračovali sme v hre.

Na Prednádraží bolo proste super.