Pre mnohých z nás, vrátane mňa, je Prednádražie spojené s krásnymi spomienkami na detstvo a mladosť . Na kamarátov, prvé lásky, prvú cigaretu (z ktorej mi bolo strašne zle). Na Prednádražie sme sa presťahovali v úplných začiatkoch. Hneď ako ho postavili, v roku 1970. Mal som vtedy 6 rokov.
Prednádražie začali stavať okolo roku 1963 a prvú časť, Prednádražie I. dostavali v roku 1970. Hneď nato rozbehli Prednádražie II., s ktorým finišovali v roku 1977.










Na Prednádraží II. zabezpečovalo o čosi neskôr podobné služby stredisko Cassale, postavené bolo aj nové zdravotné stredisko, na Botanickej ulici a pri staničnom parku fungovali samoobsluhy (Zdroj).
S Prednádražím bol úzko spätý aj staničný park, ktorý oddeľuje stanicu od sídliska. V čase mojej mladosti to bola veľmi nebezpečná lokalita, známa po celej ČSSR. Bola to taká malá džungľa. V tej dobe boli ešte dostupné protiletecké kryty pod parkom, ktoré nám slúžili na úžasné hry. Teraz sú vchody do krytov zasypané. Už ako starší sme sa stretávali na „Bidle“. Legendárne Bidlo si málo kto pamätá. Bol to fenomén našej generácie. Staničný park bol oddelený od železnice latkovým plotom. Na plote boli vytrhané latky a ostali len vodorovné brvná (bidlo) na ktorých sme sedávali. Pri plote rástol úžasný strom, ktorý sme volali Vrana. Jeho konáre rástli tak ideálne, že sme si na ne mohli posadať. Niekedy sa nás tam zišlo aj 30 ľudí. Niektorí sedeli na Bidle, niektorí na Vrane a niektorí len tak postávali. Hralo sa na gitare, popíjalo, rodili sa prvé lásky, plánovalo sa kam vyrazíme. Atmosféru tých časov úplne detailne zobrazuje pesnička od skupiny Elán – Ulica je krásny dom.











Nesmiem zabudnúť ani na „prašáky“. Pred každým domom bol minimálne jeden. Okrem prášenia kobercov slúžil na tisíc iných vecí. Bol centrom života detí. Slúžil ako brána pri futbale, ako sieťka pri volejbale, ako preliezky. Večer sa na ňom sedávalo, hralo na gitare. Prašák bol dôležitou súčasťou života mladých v tej dobe.


Ešte jeden obrázok sa mi objavuje pri slove Prednádražie. Červená gumená lopta s bielymi bodkami s ktorou sme hrávali futbal od rána do včera. Tú mali všetci. A keď ma ňou trafili, tak to štípalo!!! Pred každým panelákom na trávniku bolo provizórne ihrisko . Ako bránky slúžili len tak hodené tričká. Ak sa lopta praskla, išli sme vypýtať od rodičov 20 korún československých , kúpiť loptu do hračkárstva a pokračovali sme v hre.
Na Prednádraží bolo proste super.


