V roku 1732 vznikla druhá kalvária. Vybudoval ju ostrihomský kanonik Juraj Schmidt. Tým v Trnave istý čas existovali netradične dve kalvárie naraz. No aj táto časom, nevedno prečo, zanikla. Z tejto krížovej cesty zostalo návršie Golgota s Ukrižovaným Kristom, doplnený sochami Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána a štyroch anjelov. Momentálne sa súsošie na Kalvárii nenachádza. Prebieha jeho rekonštrukcia.
Z iniciatívy mešťana Jozefa Müllera však na jej mieste v roku 1900 vznikla nová, v poradí už tretia Trnavská kalvária, ktorú okrem centrálnej skupiny Ukrižovania dopĺňa štrnásť kaplniek zastavení Krížovej cesty od architekta Jozefa Kadleca. Kovové polychrómované reliéfne výjavy v kaplnkách, ale tiež odlievané sochy Golgoty môžu pochádzať z dielne známej trnavskej lejárskej firmy bratov Fisherovcov. 
Kalvária sa nachádza vedľa starého cintorína z ktoré zostali. Vysoký biely stĺp s postavou muža, ktorý znázorňuje svätého Vendelína, stojí dnes, trochu nepatrične, na kraji parku pri kalvárii.
Práve tu sa až do druhej polovice 20. storočia nachádzala hlavná vstupná brána do mestského cintorína a svätý Vendelín spolu so svätým Severínom, ktorého socha sa na tomto mieste nezachovala, dotvárali jej slávnostný charakter. Po stranách bočnej brány stáli sochy sv. Petra a sv. Hieronyma, ktoré boli po zrušení cintorína v druhej polovici 20. storočia premiestnené ku Kostolu sv. Mikuláša.
Kalvária aj starý cintorín tvoria krásnu časť Trnavy. Len škoda, že sa jej nevenuje väčšia pozornosť. Často krát je tráva nepokosená, dosahujúca výšku po kolená. Okrem toho tam spávajú a pijú alkohol bezdomovci. Bežný človek má obavu sa tam ísť poprechádzať. Dalo by sa to riešiť oveľa lepšie.
