Počas letných prázdnin, kedy väčšina ľudí absolvovala zaslúženú dovolenku, deti nenavštevovali školy, škôlky, záujmové krúžky, vedenie Mesta Trnava postupne rozširovalo zóny rezidenčného parkovania. Problém s platením vysokého parkovného nebol až tak viditeľný. Od septembra však ľudia na vlastnej koži pocítia, ako v skutočnosti Radnica obmedzila ich normálny bežný spôsob každodenného života.
V iných veľkých mestách primátori intenzívne komunikovali s obyvateľmi rôzne spôsoby riešenia parkovacej politiky viac ako jeden rok pred zavedením rezidenčného parkovania. Nakoniec väčšinou našli najoptimálnejšie riešenie, ktoré nespôsobilo toľko nevôle a chaosu a pomohlo vyriešiť parkovaciu politiku tak, aby sa nikto necítil konaním mesta diskriminovaný.
Obyvatelia boli, bez predchádzajúcej diskusie, násilne vystavení hotovému riešeniu, s jediným cieľom, vybrať ďalšie peniaze na realizáciu snov jedného človeka.
V Trnave sa to všetko udialo z opačného konca. Obyvatelia boli, bez predchádzajúcej diskusie, násilne vystavení hotovému riešeniu, s jediným cieľom, vybrať ďalšie peniaze na realizáciu snov jedného človeka. Namiesto vybudovania nových parkovacích miest bol zmenšený počet pôvodných parkovacích miest. Ľudia boli prinútení začať využívať súkromné parkoviská nákupných centier.
Nesúhlasím so súčasným konceptom rezidenčného parkovania. V prvom rade musí mesto:
- vybudovať dostatočný počet parkovacích miest a parkovacích domov,
- vybudovať záchytné parkoviská s nadväznosťou na modernú, dobre fungujúcu a nastavenú mestskú autobusovú dopravu.
Trnava je natoľko finančne „zaistená“, že si nemôže dovoliť zaťažovať obyvateľov ďalšími zvýšenými poplatkami. Je preto nutné:
- prehodnotiť, kde, v ktorej zóne a v akom čase ponechať platené parkovanie,
- nájsť prostriedky, ako zvýhodniť obyvateľov (cez kartu Trnavčana) a zároveň aj pracujúcich ľudí v našom meste,
- zrušiť parkovacie 24-hodinové zóny 7 dní v týždni, čo pre obyvateľov a ich návštevy extrémne komplikuje normálny spoločenský život.
- rušiť alebo neplánovať rezidenčné parkovanie v pokojných mestských štvrtiach rodinných domov, ako je Špíglsál, Tulipán, Kopánka, či Modranka.
Stačí sa pozrieť na príklad iných miest, kde parkovacia politika funguje „ľudským spôsobom“, napriek tomu, že tieto mestá nemajú také zdroje financií, ako má Trnava. Zmena rezidenčného parkovania v Trnave je z môjho pohľadu nevyhnutná a po voľbách to bude prvý krok, ktorý bude treba v našom meste riešiť v prospech všetkých Trnavčanov.
Braňo Baroš
