Aj keď titulok môže vyznievať obdivne, jeho význam v historickom kontexte nesignalizuje nič dobré.
Kultúrna revolúcia bola politická kampaň v Číne zorganizovaná v rokoch 1965 – 1969 skupinou okolo Mao Ce-tunga za pomoci armády, bezpečnosti a mládeže (červené gardy). Znamenala čistky v armáde, komunistickej strane, štátnom aparáte a hospodársky chaos, kultúrne škody a takisto veľké straty na intelektuálnom potenciáli krajiny. Kampaň bola zameraná proti štyrom prežitkom – starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom. Toľko informácie, dostupné vo Wikipédii.
Už dlhšie badať, že súčasné vedenie mesta Trnava nemá vzťah k jeho bohatej histórii a tradíciám. Najvypuklejšie sa to prejavilo nedávno pri zavedení nového loga mesta, ktoré stálo nemalé zdroje z našich vysokých daní. Nijako nekorešponduje s historickým erbom mesta, jeho zavedenie možno považovať za súčasť sofistikovaného procesu, smerujúceho k vymazaniu historického povedomia Trnavčanov o svojom meste. V meste, kde sa žije kráľovsky, a to najmä jeho vedeniu z trojnásobne zvýšenej dane z nehnuteľnosti, máme nového kráľa, ktorého na sociálnych sieťach horlivo adoruje armáda jeho priaznivcov, ale aj podriadených, lebo keby tak nerobili, stratili by jeho priazeň a prípadné benefity, ktoré z toho vyplývajú.
„Mesto Trnava plánuje radikálne zmeniť podobu doteraz zaužívaného jarmoku, ktorý sa pravidelne organizuje v septembri. Čo sa týka bežných predajných stánkov, ktoré vždy lemovali Paulínsku, okolie obchodného domu Jednota či Dolné bašty, tie by mali z podujatia zmiznúť úplne. Zostať majú iba remeselníci, najmä tí, ktorí vedia predviesť aj niečo zo svojej výroby“ – dozvedeli sme v júni z portálu MY Trnava. Remeselníci na Tradičnom trnavskom jarmoku nechýbali pred radnicou najmenej od roku 2000 a vždy boli jeho oživením. Popri nich si však návštevníci jarmoku mohli vybrať aj z ďalšieho ponúkaného sortimentu od rôznych predajcov. Kto nechcel, nenakupoval. Ale prečo brať možnosť tisíckam ostatných?
Mesto bude jarmok dotovať sumou 61-tisíc eur.
To je skutočne v takej dobrej finančnej kondícii?
Asi to obyvatelia Trnavy vykryjú na poplatkoch.
V rozpočte tohtoročného jarmoku sú naplánované príjmy 123-tisíc eur a výdavky 184-tisíc eur, mesto ho teda bude dotovať sumou 61-tisíc eur. To je skutočne v takej dobrej finančnej kondícii, že si môže dovoliť odmietnuť viac než stotisícový zisk z jarmoku, a ešte na tento účel vynakladať ďalšie desiatky tisíc eur? Asi mu to obyvatelia Trnavy vykryjú na rôznorodých poplatkoch, ktoré rastú, ako keby ich niekto polieval.
V záverečných účtoch mesta od roku 2016 nájdete v súvislosti s Tradičným trnavským jarmokom tieto položky (v €):
| Rok | Výdavky | Príjmy (z prenájmu priestorov) |
|---|---|---|
| 2016 | 98 173 | 187 535 |
| 2017 | 59 897 | 183 028 |
| 2018 | 57 594 | 192 300 |
| 2019 | 56 098 | 195 402 |
Výnosy za jednotlivé roky teda boli 89 362, 123 131, 134 706 a 139 304 €. Dnes tieto zdroje mesto nepotrebuje??? Zrejme ich má dostatok z už spomínaných poplatkov, a tiež z eurofondov, prípadne sa spolieha na to, že ich odtiaľ dostane; už sa však neraz stalo, že očakávané peniaze neprišli. Ale žiadny problém: vizualizácie na sociálnych sieťach potrebné množstvo ľudí zaujali, a úspech je zaručený.
Takže jarmok nám pravdepodobne postupne nahradia rôzne foodfesty; čo tam po uspokojení a názore tisícok ďalších obyvateľov Trnavy a okolia… Pán kráľ rozhodol, že budeme konečne svetoví, a nie provinční. Alebo nie? Najvyšší čas povedať, že kráľ je nahý.
(PV)
