Mnohí Trnavčania sa pýtajú, kto je vlastne Braňo Baroš?
V nasledujúcom rozhovore sme mu položili zopár otázok, ktoré by vás mohli zaujímať.
Rozhodol si sa založiť združenie Trnava pre každého.
Čo ťa k tomu viedlo?
V Trnave som sa narodil, prežil väčšinu svojho života a chcel by som, aby bola Trnava pre nás všetkých aj spoločnou budúcnosťou. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme vytvorili občianske združenie Trnava pre každého, ktorého som v súčasnosti lídrom. Vnímame absenciu reálnej diskusie o dôležitých krokoch vedenia mesta a o jeho fungovaní. Bez akejkoľvek diskusie s obyvateľmi mesta sa vytvárajú rôzne štúdie, projekty, realizujú sa stavby, nezodpovedná finančná politika. Mesto Trnava plní sny iba niektorých záujmových skupín. Chýba tu reálna koncepcia na všetkých úrovniach nášho života, ktorá by sa realizovala v prospech všetkých Trnavčanov a, samozrejme, nie posledný rok pred voľbami.
Do akej miery to zmenilo tvoj život v uplynulých mesiacoch?
Vstup do „politického ringu“ zintenzívnil môj osobný aj profesný život na plnej čiare. Oveľa viac vnímam reálne problémy vo svojom okolí, reálne problémy bežných Trnavčanov. Intenzívne pociťujem „nádej“, ktorú ľudia vkladajú do myšlienok a sľubov, ktoré naše občianske združenie prezentuje, najmä čo sa týka zmeny politickej kultúry v Trnave a participatívneho spolurozhodovania všetkých občanov o budúcnosti nášho mesta. Samozrejme, cítim aj stratu vlastného súkromného života. Je to však daň, s ktorou človek musí počítať v prípade, že chce slúžiť verejnému záujmu, a byť každý deň na ňu pripravený. Ešte aby to tak vnímali aj moji blízki; som im nesmierne vďačný za obeť, ktorú kvôli môjmu rozhodnutiu musia sami v osobnom živote prinášať.
Kto sú tvoji spolupracovníci, na aké oblasti sa chcete zamerať?
V našom občianskom združení sú ľudia z rôznych oblastí verejného aj súkromného života v Trnave. V tíme máme lekárku, umelca, historičku, podnikateľov, sociálnych pracovníkov, občianskych aktivistov, športovcov, starých aj mladých Trnavčanov, rodených aj prisťahovaných. Oblasti nášho záujmu pokrývajú takmer všetky aspekty života bežného Trnavčana. Ak mám vyzdvihnúť nejakú oblasť, je to najmä doprava, parkovanie, životné prostredie, starostlivosť o mestskú zeleň, rozvoj dobrých pracovných príležitostí v Trnave a s tým súvisiaca podpora podnikateľského prostredia v Trnave. Chceme v prvom rade bohatých a spokojných Trnavčanov, mesto má k tomu iba vytvárať ideálne podmienky.
Ako vnímaš súčasnú Trnavu?
Trnava je v súčasnosti jedno z najkrajších slovenských miest. Treba si však uvedomiť, že to je dôsledok zodpovedného spravovania a vedenia mesta v dvoch dekádach po Novembri ´89. Ak by vtedy neboli vytvorené dobré podmienky rozvoja, ťažko by dnes bolo možné investovať do rozvoja oddychových zón, cyklistiky, atď. Životný štýl sa v súčasnosti výrazne odlišuje od toho spred desiatich či dvadsiatich rokov, preto je irelevantné porovnávať, aké boli možnosti vyžitia vtedy a dnes. Trnava bola a bude vždy bohatá na históriu, na kultúru, na šikovných ľudí.
Ktoré miesta sú ti najbližšie?
I keď som vyrastal na Prednádraží, dlho žil v centre a v súčasnosti bývam v Modranke, mám rád rovnako každú časť Trnavy. Všade je dobre, všade žijú dobrí ľudia, v každej časti Trnavy nájdete dôvod, prečo práve tam prežiť časť alebo aj celý život. Ak mám byť konkrétnejší a osobnejší, je to asi malý kostolík sv. Heleny na začiatku pešej zóny. Nikde v Trnave nenájdem takú pokojnú atmosféru na osobné pookriatie a na vnútorný relax, ako práve v interiéri tohto staručkého chrámu. A posledné roky, ako obyvateľ Modranky, podobné pocity prežívam pri prechádzkach popri potoku Trnávka.
Ktoré veci považuješ za negatíva?
Je viac oblastí, riešení a rozhodnutí, kde by som v riadení mesta šiel vlastnou cestou. Každý projekt, zmenu v živote mesta treba riešiť tak, aby nedochádzalo k diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva. Hlavne v oblastiach dopravy, parkovania, budovania cyklotrás, v kultúre, v prístupe k miestnym podnikateľom. Ako najväčšie negatívum v celom procese riadenia mesta vnímam absenciu slušnosti, vzájomnej ohľaduplnosti, úcty a ochoty komunikovať. Chod mestského úradu si tiež zaslúži hlbší audit, preveriť, čo funguje a čo je zbytočné.
Trnava – to nie je hračka, kaviareň,
ani cyklotrasa. Trnava je kráľovské
mesto, so stáročnou históriou, ktoré musí patriť všetkým trnavčanom!
Máš k dispozícii výsledky prieskumu, podľa ktorého jedným z najväčších problémov Trnavy je doprava. Čo sa podľa teba v tejto oblasti zanedbalo?
Možnosti a riešenia sú relatívne obmedzené; jedným z riešení je rozširovanie ciest, čo je pravý opak ich súčasného zužovania na úkor cyklochodníkov. Kým však nebude k dispozícii ďalší obchvat, nemožno v tejto oblasti očakávať zásadné zlepšenie. Skeptický som aj k systému inteligentných križovatiek, ktorý chce mesto za nemalé peniaze realizovať. To je systém vhodný do veľkých sídel s niekoľko stotisíc obyvateľmi. V našom meste to budú zbytočne vyhodené peniaze. Vysoko opomínanou a zanedbanou oblasťou v rámci dopravy je MHD. Chýbajú vhodné riešenia, ako tento spôsob dopravy zatraktívniť pre obyvateľov, chýba aj vhodné vyladenie grafikonu MHD. Naším cieľom a riešením je napríklad poskytnúť čo najširšej časti obyvateľov Trnavy MHD zadarmo. Týmto spôsobom vieme azda najvýraznejšie ovplyvniť množstvo áut na cestách a pomôcť životnému prostrediu v Trnave.
Aký je tvoj názor na rezidenčné parkovanie?
Rezidenčné parkovanie má význam v centre mesta. Na sídliskách to nie je ideálny spôsob riešenia. Tam by som preferoval skôr rozširovanie parkovísk o nadzemnú časť a riešenie parkovania aj dopravným značením v prospech vlastníkov priľahlých domov a bytov.
Trnava má bohatú športovú históriu. Ako vnímaš podmienky jej ďalšieho rozvoja v meste?
Mesto by malo vytvoriť ideálne podmienky na rozvoj všetkých druhov športu, ktoré sú atraktívne pre Trnavčanov a do ktorých sa aktívne zapájajú. Máme tu jednu mestskú športovú halu, ktorú mesto často využíva na iné účely, ako by mala slúžiť. Potom zaniká jej význam a mnohé športové zoskupenia musia hľadať náhradné priestory pre svoje aktivity. Finančne mesto musí tiež rovnocenne pristupovať ku všetkým klubom a druhom športu. Trnava – to je futbal, hokej, cyklistika, basketbal, dávno zabudnutá hádzaná, bojové športy, florbal, golf, atletika,… treba hľadať a nájsť vhodné riešenia, aby žiaden klub nemal pocit, že je piatym kolesom na voze, že jeden druh športu je mestom preferovaný na úkor ostatných odvetví. A v neposlednom rade mesto musí nájsť spôsob, ako podporovať mladé talenty, výchovu budúcich aktívnych športovcov. Jeden z možných spôsobov je napríklad vybudovanie samostatnej športovej základnej školy s vlastnými osnovami a personálom.
Čo kultúrny život a podujatia?
Je tu nemálo zaujímavých podujatí. Za veľký problém však považujem uprednostňovanie moderných podujatí a alternatívneho umenia pred tradičnými a klasickými formami. Úplne bol zatlačený napríklad Tradičný trnavský jarmok, ktorý spájal generácie Trnavčanov a fanúšikov nášho mesta. Mesto namiesto toho uprednostnilo „privezené“ street food festivaly. Taktiež umenie z „ulice“ a gýč dostáva prednosť pred „klasikou“ a hodnotným umením, čo je z môjho pohľadu výrazný prejav úpadku spoločnosti.
Majú podľa teba obyvatelia dostatok relevantných informácií o dianí v meste, predovšetkým o hospodárení mesta?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že áno. Viazané peniaze sú však v niektorých oblastiach neraz využívané podľa potrieb a individuálnych predstáv záujmových zoskupení okolo vedenia mesta. Participatívna účasť na investovaní v meste je minimálna. Obyvatelia v konečnom dôsledku ani netušia, kde v budúcnosti skončia ich zvýšené dane a poplatky.
Ako vnímaš zámer mesta poskytnúť vlastné pozemky cyklistickému zväzu?
Vybudovanie cyklistického areálu by bolo nepochybne prínosom z pohľadu rozvoja cyklistiky. Problém však vidím v spôsobe, akým sa o tom rozhodlo. Je to ďalší z prejavov arogantného prístupu k správe verejných peňazí a majetku mesta. Súčasné vedenie mesta kritizovalo za aroganciu predchádzajúce vedenia KDH a Smeru. Sami ale arogancii v Trnave nasadili zlatú korunu. Neexistuje žiadna verejná diskusia o tejto investícii, neexistuje žiadna dlhodobejšia prezentácia pozitív, ktoré by výstavba areálu pre Trnavčanov priniesla. Verejnosť netuší, akými prípadnými nákladmi sa na uvedenom projekte bude musieť mesto ešte podieľať.
Dnes je veľmi populárna a zároveň dôležitá agenda životného prostredia. Aký je podľa teba jeho stav v Trnave?
Životné prostredie má viacero rovín. Jednou z nich je napríklad problém so skladovaním a likvidáciou odpadu v Trnave. Mesto zatiaľ nepredložilo žiadne reálne riešenie, ako sa dlhodobo vysporiadať so stále rastúcim množstvom odpadu. V OZ máme pre túto oblasť nachystané viaceré alternatívy, ako nezanechať budúcim generáciám negatívnu ekologickú stopu. Ďalšou rovinou je oblasť starostlivosti o stávajúcu a novovysadenú zeleň. Novovysadená zeleň v mnohých prípadoch nevydrží ani jedno vegetačné obdobie, neraz to vyzerá tak, že v mnohých častiach mesta sa sadí „len pre oko“. Kosenie trávnikov poslúžilo iba na zviditeľnenie sa pred voľbami a popularizáciu na sociálnych sieťach. Nevidíme žiadny systém permanentnej starostlivosti. Zeleň, ktorú v našom meste vysadili naši rodičia, ktorá rástla 40–50 rokov, musí násilne ustupovať projektom, ktoré vytvára vedenie mesta. Architekti ju nedokážu zakomponovať do svojich projektov napriek tomu, že je neoddeliteľnou súčasťou mesta už niekoľko desiatok rokov. Oveľa jednoduchšie je vytvoriť zelenú lúku a vysadiť zeleň, ktorá prinesie úžitok o ďalších 10 až 20 rokov.
Pred dvoma rokmi vypukla pandémia covid-19. Čo si si počas jej trvania uvedomoval najviac?
Táto pliaga v mnohých prípadoch asi najlepšie odkryla skutočné charaktery ľudí, stav našej spoločnosti. Odhalila oblasti verejného aj osobného života, ktoré sú dlhodobo opomínané a zanedbávané. Azda najmarkantnejšie to vidno na nedokonalom zdravotníckom systéme, ktorý sa za desiatky rokov posunul len minimálne.
Zdravotníci, lekári, sestričky, obslužný personál, ktorí si v tejto dobe zaslúžia našu najväčšiu úctu, ostávajú stále nedocenení a na chvoste finančného toku. Nik nehľadá spôsob, ako týchto ľudí v systéme udržať, ako ich lepšie motivovať za výkony, ktoré najmä v tejto ťažkej dobe musia podávať.
Čo sa samotného covidu týka, nehľadajú sa správne a vhodné prístupy, ako ľudí liečiť od už od prvého momentu identifikácie ochorenia. Problém začína byť akútny až v momente, keď ľudia klopú na dvere nemocnice v už rozvinutom štádiu choroby. Tiež osveta okolo očkovania nie je správne nastavená. Ľudia majú prirodzený odpor k tomu, čo im je násilným spôsobom podávané, preto sa nemôžeme pozastavovať nad tým, že naša spoločnosť je preočkovaná len minimálne. Ak by sa viac kládol dôraz na pozitíva a prínosy očkovania, boli by sme ako spoločnosť v tomto smere určite ďalej.
Vstupujeme do nového roka. Čo pri tejto príležitosti zaželáš Trnavčanom?
Ako veriaci človek všetkým prajem veľa Božích milostí a požehnania pre ich rodiny a najbližších. Želám všetkým veľa zdravia a síl v novom roku, úspechov v osobnom i pracovnom živote a v neposlednom rade najmä šťastie, ktorého zdrojom bude šťastie a radosť ľudí, ktorí nás obklopujú. Buďte štastní, aby aj ľudia vo vašom okolí boli šťastní! Kiež je čo najviac Trnavčanov šťastných a hrdých na naše krásne mesto!
Braňo Baroš
