Trnava mala v novodobej histórii viacero miest, kde to „žilo“. Pred desaťročiami mali mladí ľudia úplne iné záujmy a aktivity, za socializmu však často narážali na obmedzenia zo strany vládnej moci. V mestách existovali rôzne kluby, kde sa odohrávalo všetko, čo stálo za to. Bratislava mala V‑klub, Trnava legendárnu Fortunu. Ako vlastne vznikla?
Koncom šesťdesiatych rokov sa o pivničné priestory bývalého jezuitského kláštora na Františkánskej ulici začala zaujímať skupina mladých študentov. Ich cieľom bolo vytvoriť pre mladých niečo podobné, ako bratislavské „Véčko“.
Návrh na zriadenie klubu vypracoval architekt Marián Remenár, bubeník skupiny The Breakers, v spolupráci s Petrom Lovasíkom z Pozemných stavieb. Finančne prispel vtedajší Mestský národný výbor. Na stavbe, ktorú realizovala stavebná skupina TJ Slávia Trnava, neskôr aj Okresný stavebný podnik, odpracovali stovky hodín študenti v rámci brigád.
Na názov klubu bola vyhlásená súťaž; vyhral Zdeno Šimko s návrhom FORTUNA – KLUB. Logo vytvoril trnavský grafik Jozef Dóka ml.
Legenda začala písať svoju históriu 28. októbra 1970. Vtedy ju slávnostne otvorili ako Klub SZM (vtedajší Socialistický zväz mládeže). V prednej časti bol typický bar s klubovým sedením, v zadnej bola tanečná sála. „Fajnšmejkri konzumovali nápoj Deža bobó, ktorý vymyslel Igor Silný; bolo to deci bieleho vína a deci toniku, zmiešané v pohári na stopke,“ spomína na vtedajšie časy Pavol Opatovský. Generácia Fortunákov pripravovala aj spomienku na 50. výročie otvorenia klubu, pandémia však ich plány zhatila.
Foto: archív Pavla Opatovského
Za 20 rokov fungovania sa tam toho udialo až-až. Z toho 12 rokov, až do ukončenia činnosti klubu, ho viedol práve Igor Silný. Niekoľko generácií stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorí vyrástli vo Fortune, s nostalgiou spomína na staré dobré časy. Pre mnohých je toto miesto spojené s prvými nesmelými pokusmi zbaliť dievča, prvou cigaretou, ale aj prvými počítačovými hrami a výbornou hudbou, ktorú tam púšťali.
Dostať sa na
klubový večer bolo
vecou prestíže.
Fortuna mala široký záber. Hitparáda, klubové večery, diskotéky, koncerty rockových skupín, divadelné predstavenia. Hrala tam začínajúca Metalinda aj Janek Ledecký so skupinou Žentour, keď ich ešte málokto poznal. Dokonca vo Fortune mali predstavenie aj legendárni Radošinci.
Fortuna sa môže pochváliť jedným prvenstvom. V roku 1971 v nej odštartovali 20 rokov trvajúcu klubovú hitparádu Fortuna 20. Bola to údajne najdlhšie fungujúca klubová hitparáda v dejinách Československa. Podieľali sa na nej okrem Pavla Opatovského napríklad aj Edo Rajnák, Igor Silný a Ľubo Lužák. Hitparáda trvala jeden a pol až dve hodiny. Projektorom na stenu premietali fotky skupín, alebo obaly platní, ktoré práve púšťali. Odznelo 20 pesničiek, z toho polovica musela byť zo socialistických štátov. Návštevníci vybrali 10 skladieb, ktoré postúpili ďalšieho kola. Občas hlasovali z recesie. Potom sa víťazom kola stala napr. ruská speváčka Alla Pugačeva.
Legendárne boli piatkové klubové večery, prioritne určené pre stredoškolákov. Na vstup sa vydávali klubové preukazy. Rôznymi fintami sa tam však dostávali mladí všetkých vekových kategórií. Večery spojené s hudbou, tancom, spoločenskými hrami a posedením boli centrom diania mládeže v Trnave. Dostať sa na klubový večer bolo vecou prestíže.
Foto: archív Pavla Opatovského
„Dostať sa na niektorú z hudobných produkcií bol niekedy veľký problém. V stredu bývala vysoko-školská streda, vo štvrtok klubová hitparáda Fortuna 20, v piatok klubový večer a v nedeľu diskotéka. Problém bol hlavne s kapacitou cca 150 až 200 návštevníkov. Ak sa tam chcel niekto dostať, bolo treba prísť aj o hodinu skôr. V prítomnosti krásnych dievčat to bola radosť. Fortuna žila, bol to doslovne kultový klub a dovolím si tvrdiť, že aj najlepší v Československu,“ uzatvára Pavol Opatovský.
Bol by podobný klub úspešný aj v dnešnej dobe? Môže sa legenda v upravenej forme vrátiť ako mestský klub pre mladých? Priestory na to isto existujú, a určite by boli dobre zhodnotené.
Karol Križan
