Mestský erb je pýchou každého mesta, na dôvažok slobodného kráľovského akým bola aj Trnava. Jedinečnosť symboliky trnavského erbu, ojedinelú svojim výskytom v stredoeurópskom meradle, si od pradávna uvedomovali aj naši predkovia.
V roku 1564 erb Trnavy uviedol do literatúry veľký humanistický mysliteľ a literát Ján Sambucus dielom Emblemata vydaného v Antverpách. V básni Tirnauie patrie meae arma (Erb mojej rodnej Trnavy) okrem chválospevu na svoje rodné mesto s výsadami a hradbami opisuje erb ako koleso, ktoré z dvoch strán chránia nebeskí poslovia a nad jeho bezpečnosťou bdie hlava Ježiša Krista. Zachovaný drevorez zachytáva skupinu jazdcov pred okrúhlou baštou so šesťšpicovým kolesom a nad ním držia anjeli Veronikinu šatku s tvárou Krista. V rôznych obmenách symboliku kolesa a Kristovej hlavy používalo mesto na označenie svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. V podobe šesťšpicového alebo osemšpicového kolesa – malý znak, stredný znak s kolesom a hlavou Krista a veľký znak bol doplnený kolopisom, alfou a omegou, polmesiacom a slnkom, a tiež variáciou písmen vo výsekoch okružia.
Drevorez – Ján Sambucus, Emblemata, Antverpy 1564, s. 167 – 168. Hic rota pro insigni, caelestis vtrinque tuetur. Nuncius, et Christo praeside tuta manet, internetový zdroj
Pôvod zobrazenia erbu bol položený v obraze mestského pečatidla, ktorého odtlačky sú známe z listín trnavského magistrátu z rokov 1347 a 1348 (zachované sú v archíve Ostrihomskej kapituly). Má podobu šesťšpicového kolesa s priemerom 62 mm, uprostred ktorého je v osi tvár Krista s krížovým nimbom. Okolo krížového nimbu obieha kolopis s krížikom na začiatku nápisu: +ET.DEUS.IN ROTA. Medzi špicami sú v horných dvoch výsekoch písmená alfa a omega a nad nimi ligatúry (znamienka krátenia). V stredných výsekoch je heraldicky vpravo polmesiac a vľavo šesťcípa hviezda. Okolo kolesa obieha vonkajší kolopis: + S(IGILL)VM. CIVIVM. DE. ZUMBOTHEL. CVM. ROTA FORTVNE. Preklad nápisu znie: PEČAŤ (ZNAK) MEŠŤANOV SOBOTY S KOLESOM ŠŤASTENY. A BOHOM V KOLESE.
Sfragistický výklad ikonografie znaku dokázal, že vo svojej základnej forme nadviazal na starší znak, pochádzajúci z obdobia vzniku mesta, čiže z prvej polovice 13. storočia. Vývoj symboliky pečate prebiehal v širšej väzbe na dobové reálie. Ikonograficky predstihuje nástup mestskej heraldiky v Uhorsku, ktorá uprednostňovala v svojom výraze atribúty patrónov farnosti alebo vlastnícke vzťahy. Naopak pri tvorbe trnavského znaku sa vystriedali tri kultúry: rímska (rota Fortuna – pohanská symbolika kolesa Šťasteny), byzantská (alfa a omega s váhami, Pantokrat – vládca vesmíru) a vrcholná gotika (..et Deus in rota – Boh v kolese).
Kópia najstaršej pečate mesta podľa kresby K. von Sava z roku 1850, nezbierkový fond ZsM v Trnave
V kresťanskej teologickej interpretácii výkladu obsahu pečate prevláda názor, že znak mesta bol vyhotovený na zákazku a bol dielom mimoriadne vzdelaného teológa alebo literáta, ktorý bol astronomicky vzdelaný. Do vonkajšieho obvodu kolopisu umiestnil 33 písmen (vek Ježiša Krista) a vo vnútornom 12 (počet apoštolov). V tom čase ním mohol byť buď príslušník johanistického rádu, prítomnosť ktorého v Trnave predpokladá viacero historikov alebo mních františkánskeho kláštora – šíriteľa oslavy svetla ako zosobnenie Boha. Podľa profesora Vladimíra Rábika z Trnavskej univerzity františkáni dôverne poznali gotický štýl architektúry s mohutnými oknami a rozetami, ktoré vpúšťali svetlo Stvoriteľovej energie do chrámov. Práve v rozetových oknách gotických chrámov videl korene pôvodu náplne trnavského znaku – všetko ovládajúceho Krista. Kristus ako jedna z troch božských osôb stojí v centre vesmíru, pevný a nemenný. Grécke písmená Alfa a Omega, slnko a mesiac vo výsekoch kolesa parafrázujú Zjavenie sv. Jána (Zjv 22, 13), Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. Dopĺňajú kristocentrickú symboliku, podľa ktorej je Boh chápaný ako bod, pevná os kolesa. Umiestnenie Kristovej hlavy, ako i dvoch nebeských telies a písmen Alfa a Omega, jasne vybočuje od zobrazení kolesa pohanskej Šťasteny. Osud a chod sveta v kresťanskom ponímaní neriadila pohanská Šťastena, ale Kristus v rámci spasiteľského plánu. Koleso nebolo roztáčané samotnou Šťastenou, no Božou rukou.
Erb na mestskej veži, autorka fotografie L. Duchoňová
Presný odtlačok pečate prvýkrát publikoval s drobnými nepresnosťami rakúsky sfragistik Karl van Sava vo Viedni v roku 1855 (II. Oesterreichische Geschichtsquellen, Notizenblat V.). Zaradil sa k mnohým významným historikom, ktorí sa pokúsili objasniť význam symbolov vychádzajúcich z pečiatok zachovaných v Ostrihomskom archíve. V priebehu 20. storočia sa nastupujúca generácia historikov pokúsila o interpretáciu obrazu strieborného typária uloženého v Štátnom archíve v Trnave. Jeho vznik zaradil profesor Jozef Šimončič do polovice 19. storočia. Vyvrátil tak jednu z najodvážnejších teórií výskumu doktora Petra Horvátha, podľa ktorého písmená r a t v dolných výsekoch okružia boli zakódovaným kozmogramom Trnavy. Zaujímavou sa tiež javí štúdia Doc. Jany Šulcovej, podľa ktorej hľadá pôvod pečatidla ešte v predmestskom formovaní stredovekého mesta, pričom sa snaží dokázať, že bolo adresované iba obyvateľom osady Sobota – Zumbothel (latinské civium, označuje obyvateľov) na východnom brehu potoka Trnávky. Spolu s osadou Tirna podliehala centrálnemu hradisku v Majcichove, ktoré bolo v držbe slovanského veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov. Osada Sobota sa javila významovo dôležitejšou, pretože ležala priamo na Českej ceste, po ktorej prechádzali obchodníci s koňmi, dobytkom, obilím a neskôr s vínom. Jej nadlokálny trhový význam podčiarkovala skutočnosť, že sobotskí kupci zvykli svoj tovar značiť stabilnými značkami (pečaťami, plombami), ktorými chránili tovar pred poškodením a zároveň značenie tovaru malo svoj význam v tranzitnom obchode pri platení mýta, cla alebo trhových poplatkov. Najpoužívanejším znakom bol jednoduchý kríž v kruhu s neskoršou zložitejšou alternatívou christogramu – Kristovej tváre – symboliky rytierskeho rádu johanitov. Analógiu polmesiaca a šesťcípej hviezdy vidí v erbe Hunt-Poznanovcov. Doc. Šulcová predpokladá, že identifikačné značenie sobotských obchodníkov sa zachovalo aj v kresťanskej terminológii.
Erb na mestskej veži, autorka fotografie L. Duchoňová
Napriek rôznym interpretáciám výkladu erbovej symboliky sa trnavská pečať z 13. storočia so znakom do kolesa vloženej hlavy Ježiša Krista stala podkladom erbu mesta Trnavy. V priebehu 15. storočia bol do kolesa šťasteny vložený v podobe Kristovho monogramu. Heraldická komisia Ministerstva kultúry SR na žiadosť mesta Trnavy v roku 1999 vydala erbovú listinu litterae armales, na základe ktorej erb mesto používalo do dnešných dní.
Použitá literatúra:
ŠIMONČIČ, Jozef. 2010. Symboly mesta Trnava. In Dejiny Trnavy, zväzok prvý. Trnava : Mesto Trnava, 2010. ISBN 978-80-970498-5-0. s. 19–26.
ŠIMONČIČ, Jozef. 1998. O najstaršom trnavskom mestskom znaku. In Mojej Trnave. K dejinám Trnavy a okolia. Trnava : B-print, 1998. ISBN 80-967935-1-9, s. 23.
NEUMANN, Martin. 2017. Symbolika trnavského mestského znaku. In Novinky z radnice. Trnava : Mesto Trnava, 2017. Roč. XXVIII, č. 6 (júl 2017). ISSN 1339-8989, s. 21-24.
ŠULCOVÁ, Jana. 2002. Počiatky trnavskej pečate – k možnostiam interpretácie. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 3. Trnava : Pamiatkový ústav, Regionálne stredisko v Trnave. S. 25-34.
Lucia Duchoňová
