Ak sa predajcovia chceli dozvedieť niečo viac, mali smolu. Správkyňa ich len požiadala o trpezlivosť, keďže nemá podrobnosti o zrealizovaní parkovacej politiky a bližšie informácie o presťahovaní trhoviska. Čo povedať na takúto organizáciu pomerne zásadnej zmeny pre predajcov a kupujúcich?
Azda ju len prirovnať na spôsob pustenia bicykla z kopca, ktorý už len niekde skončí, len ťažko predpokladať, kde. Ešte vlani v máji primátor Bročka prezentoval – kde inde, ako na fb profile – prvý prototyp trhového miesta s komentárom:
„Zelené plecháče na víkendovom trhu pri zimáku si už svoje odžili a čoskoro priestor opustia. Už nejaký piatok pracujeme na sete, ktorý bude jednoduchý, skladný, flexibilne kombinovateľný a ľahko presúvateľný.“
Ani do decembra však ďalšie podrobnosti o plánovanej zmene neposkytol. Zrejme celý ten čas iba „pracovali na sete“ bez doriešenia logistiky pre predajcov aj kupujúcich. Alebo ide opäť len o imidžovú záležitosť predaja nejakých ľahkých komodít, prenosných v ruksaku? Nemožno sa preto čudovať, že nespokojné hlasy trhovníkov vypočuli poslanci, ktorí nie sú súčasťou primátorovej mašinérie, hlasujúcej podľa jeho príkazov.
Na februárovej tlačovej konferencii, ktorú v spolupráci s trhovníkmi zvolal jeden z poslancov, naplno zaznela kritika na adresu mesta vo veci slabej komunikácie a nešťastnom časovom manažmente. K zmene trhového miesta malo totiž prísť už od apríla. Napokon, aj primátor sa začiatkom februára vyjadril, že k zmene by malo prísť už počas tohtoročnej jarnej sezóny.
Vedenie mesta sa napokon predsa len zobudilo. Hovorkyňa poskytla médiám stanovisko, podľa ktorého „samospráva v budúcnosti zvažuje tento krok, bude mu však predchádzať intenzívna príprava a komunikácia s predajcami. Napriek dezinformáciám, ktoré odzneli v médiách a na sociálnych sieťach, mesto zatiaľ neavizovalo žiaden termín, kedy by k zmene malo prísť, ani konkrétne miesto.“ Jeho súčasťou je aj vyjadrenie viceprimátora Pekarčíka: „O podrobnostiach či termíne presunu je teraz ešte predčasné hovoriť. Predajcovia sa nemusia obávať žiadneho výpadku, o zmene budeme jednak informovať včas vopred a do tohto procesu budú zapojení, a zároveň bude prechod na nové miesto plynulý, takže nehrozí, že by nemali kde predávať.“
Niet pochýb, že mnohým odľahlo. Z tejto situácie si však môžeme zobrať rovno dve ponaučenia: Ak pravá ruka nevie, čo robí ľavá, inak to vyzerať nemôže. Zároveň treba s veľkou rezervou a kriticky prijímať rôzne bombastické vyhlásenia o plánoch významných tvorivých počinov, ktoré z nášho mesta urobia modernú metropolu.
(PV)
