V zmysle európskeho klimatického predpisu by mala Európska únia, a teda aj všetky členské štáty, do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. V rámci Zelenej dohody má Európa do roku 2050 za cieľ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, čo znamená, že odstráni toľko emisií CO2, koľko sama vyprodukuje.
Jedným z riešení, ako kimatický cieľ dosiahnuť, je využitie alternatívnych ekologických palív. Ako zatiaľ najefektívnejší sa v tomto smere javí najľahší prvok, ktorý sa vo veľkom množstve vyskytuje na Zemi, a tým je vodík (H).
Možnosti využitia vodíka ako nosiča energie ponúkajú najlepšie riešenia pre dekarbonizáciu nielen celej energetiky a priemyselných procesov, ale zároveň aj cestnej dopravy. Optimisti hovoria, že práve vodík bude poháňať drvivú väčšinu dopravných prostriedkov v budúcnosti.
Na to, aby bolo možné prevádzkovať vodíkový pohon, potrebujeme mať v meste vybudované 2 vstupy:
- Ekologickú výrobu vodíka, najlepšie z podzemnej vody. Ako alternatívy sa ponúkajú hneď niekoľké možnosti. Základná technológia, ktorá sa používa na výrobu vodíka, je elektrolýza, kedy sa s pomocou vody v elektrolyzéroch premieňa elektrická energia na vodík. Ak elektrická energia pochádza z obnoviteľných zdrojov, ako je solárna alebo veterná energia, je takto vyrobený vodík bezuhlíkový – zelený. Ako iný zdroj vstupnej elektrickej energie môže byť použité napríklad Zariadenie na energetické využitie odpadov – spalovňa, kde sa teplo vznikajúce termickým spracovaním odpadu využíva napríklad aj na výrobu elektrickej energie, ktorá môže následne slúžiť na výrobu vodíka.
- Bezpečné uskladnenie vyrobeného vodíka a jeho distribúciu v čerpacích staniciach.
Výhodou vodíkového autobusu
je extrémne nízka spotreba.
V priemere 3,2 kg vodíka
na 100 km.
Výhodou autobusu z Hornej Potône je extrémne nízka spotreba. Celá karoséria je vyrobená z ľahkého kompozitného materiálu a podvozok nemá oceľový rám, čím dosiahli skoro polovicu váhy bežného komerčného autobusu. V kombinácii s výnimočným synchrónnym elektrickým pohonom dosahuje priemerná spotreba vodíka iba 3,2 kg/100km. Priemerný dojazd takéhoto autobusu v mestskej premávke je v rozpätí 360 až 400 km.
Prednosťou kompozitnej konštrukcie je doživotná odolnosť voči korózii, nízke náklady na údržbu karosérie, pevnosť, nevodivosť a nehorľavosť. Konštrukcia je ohľaduplná k životnému prostrediu vďaka použitiu vysokého podielu recyklovaných dielov. Nízka váha znamená nižšie zaťaženie náprav a tým aj cestnej komunikácie. Základný model dlhý 7,9 m odvezie až 68 pasažierov.


Braňo Baroš